Divadelní noviny Aktuální vydání 8/2024

Kulturní čtrnáctideník pro divadelníky a jejich diváky

Vychází za finanční podpory hlavního města Prahy, Ministerstva kultury ČR, Státního fondu kultury a Nadace Českého literárního fondu

8/2024

ročník 33
16. 4. 2024
  • Zprávy
  • Kritika
  • Blogy
  • Zahraničí
  • Rozhovory
  • Ostatní
  • KritikLab
  • Hledat
  • Můj profil

    Divadelní noviny > Kritika Zahraničí

    Sliepka v pozícii ventilátora

    Slovenský zberateľ ľudových rozprávok Pavol Dobšinský a české nezávislé alternatívne bábkové divadlo Buchty a loutky? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o nepredstaviteľnú kombináciu. Bratislavské bábkové divadlo sa rozhodlo risknúť a prizvalo na spoluprácu tvorcov z divadla Buchty a loutky. V najnovšej bábkovej inscenácii Popolvár vychádzajú českí tvorcovia z dvoch verzií príbehu o ufúľanom a lenivom chlapcovi Popolvárovi, ktorý sa zmení na hrdinu – Popolvár najväčší na svetePopolvár hnusná tvár.

    V najnovšej bábkovej inscenácii Popolvár vychádzajú Buchty a loutky z dvoch verzií príbehu o ufúľanom a lenivom chlapcovi Popolvárovi, ktorý sa zmení na hrdinu. Foto Bratislavské bábkové divadlo

    V rozprávkovej predlohe o Popolvárovi nechýba motív putovania po medenej, striebornej a zlatej hore, ďalej boj proti ježibabinmu vojsku, záchrana troch kráľovských princezien, rozprávajúci kôň, zázračný prsteň, budzogáň či viachlaví draci. Čitateľ nie je ochudobnený ani o naturalistické opisy bojov, zahŕňajúce stínanie hláv a striekanie krvi. Tvorcovia z českého divadla spolu s Kateřinou Schwarzovou a dramaturgom Petrom Galdíkom pristúpili k výrazným textovým úpravám, keďže samotný jazyk rozprávkovej predlohy, datovaný do 19. storočia, je plný archaizmov a historizmov. Upravený text a dialógy sú zbavené prílišnej opisnosti a vďaka využitiu slov zo súčasnej slovnej zásoby sa stávajú pre detského diváka zrozumiteľnými.

    Buchty a loutky vypúšťajú v inscenácii krvavé scény, namiesto rozprávajúceho koňa sa stáva Popolvárovou pomocníčkou sliepka (ktorá sa túži stať orlom), traja bratia majú strážiť svadobné ponožky, korunku a šaty (namiesto obilia v pôvodnej predlohe), viachlavý drak je nahradený vulkanickým hrncom, z troch princezien zachraňuje Popolvár iba jednu a pod. Textové úpravy sa preniesli aj do inscenačnej roviny a obohatili ju o humorný rozmer – bratia chcú za odmenu klobásky, sliepka dáva Popolvárovi dýchanie z úst do úst, jeden z bratov odpadne, keď zacíti smrad z černokňažníkovej ponožky, sliepka napodobňuje pozíciu ventilátora atď. To, čo spája rozprávkovú predlohu s inscenáciou, je boj dobra so zlom, lakomí Popolvárovi bratia, čarovné vajce zlatej kačky či únos princeznej, vďaka čomu v sebe objaví Popolvár odvahu a nebojácnosť. Zatiaľ, čo v knižnej predlohe rozprávajúci kôň odmieta sprevádzať Popolvára k Železnému mníchovi, tak v inscenácii je sliepka nebojácnou hrdinovou priateľkou a pomocníčkou, ktorá nemá z ničoho strach. Tvorcovia zdynamizovali dej, a o to je prekvapivejšie, že sa viac nepohrali s postavami Popolvárových bratov, čím by nepochybne vznikol priestor pre väčšie napätie. Ich odchody zo scény by potom možno nepôsobili takým pasívnym dojmom.

    Buchty a loutky vypúšťajú v inscenácii krvavé scény a namiesto rozprávajúceho koňa sa stáva Popolvárovou pomocníčkou sliepka, ktorá sa túži stať orlom. Foto Bratislavské bábkové divadlo

    Scéna Markéty Plachej pozostáva zo sústavy okien a skriniek, umiestnenými v centrálnej časti javiska. Spodné drevené dvierka reprezentujú jednoduchý domček, v ktorom býva Popolvár aj so svojimi bratmi. Táto časť scény sa využíva predovšetkým na začiatku inscenácie. Vyvýšená drevená skrinka s otvormi reprezentuje kráľovstvo, v ktorom žijú kráľ s princeznou. Tretiu časť hracieho plánu tvorí skrinka, na ktorej sú položené priesvitné okná – tento priestor predstavuje zámok a temnicu Černokňažníka. Soňa Mrázová vytvorila krásne drevené bábky s vymodelovanými tvárami (dlhý nos, malé oči). Hrá sa prevažne s bábkami, s výnimkou Černokňažníka (Róbert Laurinec) a záverečnej scény medzi Popolvárom a Princeznou, kedy sa „premenia“ na svoje činoherné alter egá – Lukáša TandaruMirku Dudkovú. Herec Róbert Laurinec stvárňuje najväčšie zlo, znásobené svojimi bratmi – látkovými maskami, ktorí má navlečené na rukách.

    Režijné trio Marek Bečka, Zuzana BruknerováRadek Beran kombinujú prvky bábkového a činoherného divadla, vďaka čomu vzniká pôsobivé napätie v niekoľkých scénach – uveďme napríklad boj medzi Popolvárom a Černokňažníkom. Práve drevená bábka Popolvára pôsobí subtílne oproti kráľovi temnôt, čím režijná trojica vytvára nielen príbehový, ale aj vizuálny kontrast. Hudba Víta Bruknera pôsobí ťažkopádnym dojmom – pripomína svet robotov a automatov, čo nekorešponduje s jednoduchým príbehom o Popolvárovej skromnosti.

    Scéna Markéty Plachej pozostáva zo sústavy okien a skriniek, Soňa Mrázová vytvorila krásne drevené bábky s vymodelovanými tvárami (dlhý nos, malé oči). Foto Bratislavské bábkové divadlo

    Inscenátori vysúvajú do popredia motív odvahy a skromnosti a tiež poukazujú na to, že činy sú dôležitejšie než samotný výzor. Popolvár v réžii českého zoskupenia Buchty a loutky prostredníctvom odvážnej textovej aktualizácie, humorných vložiek a hravých režijných nápadov ponúka jednoduchý, no zároveň dobrý príklad toho, ako si poradiť so slovenskou klasikou a pretaviť ju do vkusnej javiskovej podoby.

    Bratislavské bábkové divadlo – Pavol Dobšinský/ kolektív/ Kateřina Schwarzová: PopolvárPředloha: Pavol Dobšinský, text: kolektiv a Kateřina Schwarzová, režie: Marek Bečka, Zuzana Bruknerová, Radek Beran, dramaturgie: Peter Galdík, scéna a kostýmy: Markéta Plachá, loutky: Soňa Mrázová, hudba: Vít Brukner. Účinkují: Lukáš Tandara, Michal Adam, Mirka Dudková, Róbert Laurinec, Ľubomír Piktor. Premiéra 15. 2. 2019. Psáno z reprízy 21. 2. 2019.


    Komentáře k článku: Sliepka v pozícii ventilátora

    Přidat komentář

    (Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)

    Přidání komentáře

    *

    *

    *



    Obsah,