Divadelní noviny Aktuální vydání 20/2019

Kulturní čtrnáctideník pro divadelníky a jejich diváky

Vychází za finanční podpory hlavního města Prahy, Ministerstva kultury ČR, Státního fondu kultury a Nadace Českého literárního fondu

20/2019

ročník 28
26. 11.–9. 12. 2019
  • Zprávy
  • Kritika
  • Blogy
  • Zahraničí
  • Rozhovory
  • Ostatní
  • Hledat
  • Facebook Divadelních novin

    Světe, div se (No. 3)

    Štvrtý deň Divadelného sveta pokračoval bez výrazných technických problémov, či organizačných nedostatkov. V úvode dňa sa predstavili členovia bábkového zoskupenia Folded Feather, ktoré má významné postavenie v rámci súčasnej britskej bábkarskej scény. Spolupracuje s mnohými poprednými svetovými bábkarmi a umelcami. Mohli sme vidieť show dua Londýnskych hercov – Olivera Smarta a Matta Shorta.

    Folded Feather FOTO ARCHIV FESTIVALU

    Folded Feather FOTO ARCHIV FESTIVALU

    Kritická rada festivalu v skorých popoludňajších hodinách diskutovala o predstaveniach z predošlého dňa pod vedením Vladimíra Mikulky, ktorý tretí deň festivalu vo svojom blogu na webovej stránke divadelného sveta príznačne nazval Zlou nedeľou. Prvou rozoberanou bola inscenácia Kytice Karla Jaromíra Erbena Divadla Radost, ktorá si kládla ambíciu pracovať s rozmanitými výrazovými prostriedkami – slovom, scénickým obrazom, piesňami a „živou hudbou“. Čo sa týka popularity, bola ocenená ako najlepšie divácke predstavenie 15. Ročníka divadelného festivalu pre deti a dospelých – Dítě v Dlouhé. Z hodnotenia kritikov vzišlo muzicírovanie za jej najväčší klad, v úzadí zaostávala činoherná zložka a malá nápaditosť, na ktorú upozornilo viacero zúčastnených. Josef Herman konštatoval, že bábkové divadlo je na ústupe, čo sa zdá byť následkom všeobecného trendu.

    Ďalšou spomínanou hrou bola Lamali Lokta od belgickej choreografky Karine Ponties, ktorá vo svojej divadelnej tvorbe skúma pohybové možnosti tela, prostredníctvom ktorých sa možno interpretáciou dopracovať k akémusi neuchopiteľnému existenciálnemu vyjadreniu. Kritici v hodnotení upozorňovali na hudbu ako prvok , ktorý kompozične neobstál kvôli svojej bezobsažnosti. Rozporuplné zamýšľanie sa nad nonverbálnym divadlom sa nieslo v duchu úvah nad tým, či je nutné v ňom hľadať výpoveď, Ivan Žáček poznamenal, že to ťažko uchopiteľné v dobe racionálnych inscenácií môže hrať veľkú rolu.

    Posledným analyzovaným kusom bolo predstavenie Dylan. The Times They Are A-changin‘ z nemeckého Stadttheater Ingolstadt. Vladimír Mikulka upozornil na fakt, že ani jedna z ambícií, ktorú si tvorcovia nemeckej inscenácie kládli, nebola kvalitatívne dotiahnutá. Banálne historky z Dylanovho života boli podľa neho iba odilustrované. Ostatní kritici síce priznali, že inscenácia sa zameriavala na povrchné výpovede, avšak zastávali sa divadla ako provinčného súboru a nesúhlasili s kritickým postojom Mikulky k spracovaniu témy. Za nefunkčnú zložku inscenácie bola Josefom Hermanom označená scénografia, Boris Klepal vyzdvihol postoj tvorcov, ktorí sa podľa neho nesnažia o autenticitu, ktorej nie sú schopní.

    Beat (Každý má svoj rytmus)

    Beat (Každý má svoj rytmus) – o hudebníkovi z chudých poměrů  FOTO ARCHIV FESTIVALU

    Popoludňajší programový čas patril Mestskému divadlu Žilina v inscenácii Beat (Každý má svoj rytmus). Tragická dráma o muzikantovi z jednoduchých pomerov tak nahradila pôvodne plánovanú hru o slovenskom národnom hrdinovi, Jánošík 007, ktorá sa neuskutočnila z dôvodu ochorenia herca Jána Dobríka. Druhým reprezentatívnym kusom Karine Ponties na festivale bola domáca produkcia, vytvorená spoločne so študentmi Ateliéru klaunskej, scénickej a filmovej tvorby – Pisum Sativum, fyzické divadlo z obdobia jaskynných ľudí.

    O poľskej opere buffo s názvom Opera mleczana z poľského divadla Narodowy Stary Teatr napísal do tretieho čísla festivalového spravodaju Hříšný trombón redaktor Tomáš Tuba Kubart. Medzinárodný projekt Divadla Letí s názvom Poker face v spolupráci s divadlami GUnaGu a Wiener Wortstätten recenzoval taktiež v spravodaji redaktor Martin Fagot Macháček (čtěte zde).

    Štvrtý festivalový večer bol uzavretý piesňovým recitálom Blízká setkání Zory Jandové a Zdenka Merty.


    Komentáře k článku: Světe, div se (No. 3)

    Přidat komentář

    (Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)

    Přidání komentáře

    *

    *

    *



    Obsah,