Divadelní noviny Aktuální vydání 14/2019

Kulturní čtrnáctideník pro divadelníky a jejich diváky

Vychází za finanční podpory hlavního města Prahy, Ministerstva kultury ČR, Státního fondu kultury a Nadace Českého literárního fondu

14/2019

ročník 28
3. 9.–16. 9. 2019
  • Zprávy
  • Kritika
  • Blogy
  • Zahraničí
  • Rozhovory
  • Ostatní
  • Hledat
  • Facebook Divadelních novin

    Slovenské pokusy 2012 (No. 1)

    Festival KioSK vznikol v roku 2007. Bratislavský Divadelný ústav vtedy spolu s kultúrnym uzlom Stanica Žilina – Záriečie inicioval aspoň základné zmapovanie slovenskej nezávislej scény. Súbory ako Debris company (predtým Hubris), Stoka, či SkRAT samozrejme rezonovali medzi verejnosťou a ich tvorba bola relatívne slušne mapovaná, systematické sledovanie nezávislého divadla však dlhodobo absentovalo a ešte aj dnes nie je stav ideálny. Ak však existuje na Slovensku platforma, ktorá ponúka nezávislým tvorcom, teoretikom a „bežným“ divákom vytvoriť si aspoň základný prehľad o práci slovenských tvorcov pôsobiacich v prostredí nezávislého divadla, je to jednoznačne KioSK. Tento festival preto možno bez váhania označiť za showcase slovenského nezávislého divadla, hoci oficiálne túto charakteristiku vo svojom názve nenesie.

    Hlavný program, ktorý je samozrejme kľúčovou časťou programu ponúkne tento rok dvanásť projektov. Už mená tvorcov vytvárajú predpoklad, že festival ponúkne v slovenskom kontexte širokú škálu interpretačnýchpostupov i reflektovaných tém.

    Očakávania iste vzbudzuje projekt na hranici medzi video a divadelnou performáciou  Pokus (V hľadaní spirituality) divadla S.T.O.K.A. Jednak ide po dlhšom čase o návrat režiséra Blaha Uhlára, ktorého možno označiť za otca slovenského nezávislého divadla (akokoľvek je toto slovné spojenie klišéovité, divadlo Stoka, ktorého bol vedúcim predstaviteľom bolo jednak prvým „nekameným“ divadlom na našom území a zároveň dodnes v Slovenskom divadle výrazne cítiť stopy jeho tvorby). Pokus zároveň získal GRAND PRIX festivalu Nová dráma/New Drama 2012. A vzhľadom na medzinárodné zloženie poroty rozhodne nemožno toto ocenenie považovať za akúsi cenu za zásluhy.

    Potenciál byť aktívnym príspevkom do celospoločensky reflektovanej témy má zas insitná opera Lesť rozmyslu autorskej dvojice Mio-Mio, ktorá sa zaoberá rozdelením Československa na dve samostatné republiky. Konkrétne rokovaním Václava Klausa a Vladimíra Mečiara vo vile Tugendhat.

    Tanečno-pohybové divadlo zas reprezentujú projekty Jara Viňarského, Zuzany Burianovej či mladých tvorcov Petra Šavela a Stana Dobáka, ktorí sa KioSku účastina už tretí krát za sebou a doteraz vždy zaujali najmä špecifickou spojením tanca a humoru.

    Peter Šavel, Juliane von Crailsheim (Sk, Be): Could we f lie together? FOTO ARCHIV FESTIVALU

    Festival aktívneho diváka

    KioSK rozhodne nie je len prezentačný, pasívny festival. Popri hlavnom programe sa snaží divákom ponúknuť aj ďalšie umelecké a vzdelávacie aktivity, ktoré návštevníkom umožňujú aktívne sa zapojiť, rozvíjať sa, či diskutovať. Sprievodný program festivalu tvoria workshopy, diskusné fóra, improvizácie, filmy, happeningy, intervencie vo verejnom priestore, koncerty, ranné rozcvičky pilates a večerné party.

    Ranné diskusné fóra sú zamerané najmä na reflexiu inscenácií hlavného programu. Už minulý rok sa však osvedčili aj improvizované fyzické skice Jara Viňarského a Metthewa Rogersa inšpirované jednotlivými festivalovými predstaveniami  pod názvom inhabiting the space.

    Pracovná časť programu však začala týždeň pred oficiálnym začiatkom KioSku. Konkrétne workshopy fyzického divadla (Komplexnosť performera) a svetelného dizajnu (Svetelný dizajn od konceptu k realizácii). Tieto dve témy sú zárove§ ťažiskovými pre celý piaty ročník festivalu. So problematikou svetelného dizajnu sa divák sa návštevníci môžu dozvedieť viac prostredníctvom prednášok a zavŕšením bude odovzdávanie subjektívneho ocenenia „Počin” [„Poučn”] za prácu so svetlom pri festivale KioSK. Téma komplexnosti a základnej definície medzi rozdielu medzi hercom/tanečníkom a performerom bude zas dominovať ranným diskusiám.

    V porovnaní s väčšinou showcaseových festivalov, má navyše výhodu v tom, že sa prakticky celý odohráva na jednom mieste v dvoch hracích priestoroch, pričom súčasťou areálu Stanice je aj stanové mestečko. V areáli vlakovej zástavky, ktorá popri umeniu dodnes slúži aj svojmu pôvodnému cieľu, tak vznikne na krátky čas v podstate samostatná komunita, ktorá dáva veľký priestor aj neformálym stretnutiam a diskusiám.


    Komentáře k článku: Slovenské pokusy 2012 (No. 1)

    Přidat komentář

    (Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)

    Přidání komentáře

    *

    *

    *



    Obsah,