Divadelní noviny Aktuální vydání 13/2019

Kulturní čtrnáctideník pro divadelníky a jejich diváky

Vychází za finanční podpory hlavního města Prahy, Ministerstva kultury ČR, Státního fondu kultury a Nadace Českého literárního fondu

13/2019

ročník 28
25. 6.–2. 9. 2019
  • Zprávy
  • Kritika
  • Blogy
  • Zahraničí
  • Rozhovory
  • Ostatní
  • Hledat
  • Facebook Divadelních novin

    Vytvoriť platformu pre neštátnu kultúru

    Po vyše dvadsiatich piatich rokoch života v demokratickej spoločnosti, v ktorej k základným atribútom patrí rozvoj občianskeho vedomia, aktivít tretieho sektora a sféry súkromného podnikania, musíme konštatovať, že v Slovenskej republike sa umenie a kultúra realizované na neštátnej báze dostali na okraj záujmu reprezentácií.

    Impulz 2016-foto

    Pritom aktivity mnohých jednotlivcov aj organizácií na Slovensku sú dôkazom vysokého kreatívneho potenciálu, schopnosti nadchnúť partnerov pre spoluprácu a zaujať publikum.

    Mnohé z umeleckých a kultúrnych činností nie sú a pre zdravý vývin spoločnosti ani nemôžu byť vykonávané v prostredí  štátnych alebo verejných organizácií. Niektoré oblasti – ako napríklad kinematografia alebo väčšina knižnej kultúry – sa dokonca realizujú výlučne v neštátnom prostredí. Ale aj mnohé výtvarné a divadelné aktivity existujú vo „voľnom“ prostredí na báze občianskych združení a neziskových organizácií.

    V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že kultúrne a umelecké činnosti ako také nie sú primárne vykonávané pre zisk, mnohé ani nie sú schopné zo svojej povahy dosiahnuť vyššie výnosy a ak áno, ekonomika organizácií je nastavená tak, že výnosy z činnosti idú späť na financovanie nových projektov. Ide teda o oblasť, ktorá (ako je to v európskom priestore tradíciou) vyžaduje podporu štátu, verejných aj súkromných zdrojov. Na Slovensku sú tieto zdroje na kultúru a umenie veľmi obmedzené, evidencia ich vývoja, resp. trendov v rámci kultúrnej politiky štátu neexistuje a ich potenciál vzhľadom na potreby prostredia nikto nemapuje.

    K neštátnej kultúre sa pristupuje ako k niečomu doplnkovému, čo sa musí každoročne znova a znova uchádzať o finančné dotácie na projekty, pričom režijné náklady, náklady na rekonštrukcie a technické vybavenie priestorov, potrebné k realizácii týchto projektov nie sú predmetom žiadnych existujúcich grantových schém. Aktivity neštátnej kultúry sú permanentne finančne poddimenzované, neexistuje stratégia v zmysle priorít zachovania vybraných aktivít a projektov. Organizátori aktivít a aktéri v oblasti neštátnej neziskovej kultúry sa voči partnerom ocitajú  v pozícii prosebníkov, často si musia brať komerčné pôžičky, aby preklenuli „hluché“ grantové obdobia, pričom za finančné záväzky neštátnych subjektov ručia svojím osobným majetkom, žijú v odriekaní a službe svojej veci aj pokiaľ ide o výšku odmien za prácu a svoj osobný život.

    Pokiaľ ide o vnútornú integritu samotného prostredia neštátnej kultúry, existujú síce čiastkové  platformy pre obhajovanie istých skupinových či profesijných záujmov (profesijné združenia, siete organizácií a pod.), ale neexistuje žiaden spoločný orgán, ktorý by mapoval podmienky pre rozvoj, prijímal isté závery a presadzoval požiadavky tejto sféry voči iným sféram a najmä reprezentáciám. Na príčine je jednak atomizácia samotného prostredia kultúry a umenia v uplynulých desaťročiach a tiež vzťah štátnej a verejnej sféry k neštátnej kultúre.

    Neštátna kultúra je považovaná za niečo doplnkové, takmer hobby nadšených skupín umelcov a kultúrnych manažérov. V každom prípade za jej stav a podmienky pre jej rozvoj nikto v štáte nepreberá zodpovednosť. Nie je partnerom pre návrhy legislatívnych zmien, nie je súčasťou stratégií kultúrnej politiky, nemá štandardizované zastúpenie v orgánoch štátu a samospráv.

    Treba zdôrazniť, že neštátna kultúra neznamená, že ide o neprofesionálne činnosti prípadne aktivity na dobrovoľnej báze. Aj keď neštátne prostredie umožňuje okamžitý vznik nových subjektov a projektov, väčšinou ide o vysoko profesionalizované činnosti. V tejto sfére sa napríklad v 90.rokoch ocitla a dodnes tvorí väčšina umelcov pracujúcich na individuálnej báze (spisovatelia, výtvarníci, dizajnéri, ale aj mnohí tanečníci a herci).

    Pritom ide o sféru, ktorá predstavuje cenný zdroj energie a kreativity, vytvára veľké hodnoty, poskytuje dobré príklady ako prežiť v nepriaznivom prostredí pre kultúru a umenie, často prináša ekonomicky úsporné riešenia realizácie činností, svojím neformálnym prístupom má blízko k občanovi a čo je v súčasnej situácii najdôležitejšie – má vysoký potenciál osloviť rôznorodé skupiny publika a prispieť k formovaniu osobnosti človeka.

    ///

    Návrh opatrení na posilnenie pozície neštátnej kultúry v Slovenskej republike

    Opatrenie I.

    Vytvoriť platformu pre neštátnu kultúru, ktorá bude mať schopnosť formulovať a presadzovať požiadavky pre rozvoj prostredia neštátnej kultúry a umenia a stane sa partnerom reprezentácií v procese kultúrnej politiky, financovania kultúry a legislatívnych a inštitucionálnych zmien.  Platforma bude taktiež pôsobiť v prostredí neštátnej kultúry ako integračný prvok.
    Zodp.:  subjekty z prostredia neštátnej kultúry

    Opatrenie II.

    Zmapovať prostredie neštátnej kultúry a potenciál zdrojov pre jej inštitucionálnu a finančnú podporu. Poskytnúť prostrediu analýzy výskumu i s použitím výsledkov štatistického zisťovania (vývojové tendencie, trendy) v SR a v zahraničí.
    Zodp.: štátne organizácie v oblasti umenia poverené dokumentáciou a výskumom jednotlivých umeleckých oblastí a kultúry vôbec

    Opatrenie III.

    Zapojiť predstaviteľov neštátnej kultúrnej a umeleckej sféry do kultúrnej politiky a práce rozhodujúcich orgánov. Vytvoriť koncepciu rozvoja a podpory neštátnej kultúry.
    Zodp.: MK SR a orgány samospráv

    Opatrenie IV.

    Vytvoriť lepšie podmienky pre financovanie neštátnej kultúry:

    • vytvoriť priority v oblasti podpory  neštátneho umenia a kultúry na jednotlivé obdobia 3 – 5 rokov,
    • komunikovať s neštátnou sférou pri určovaní zásad financovania,
    • v grantových programoch rozlišovať druhy  žiadateľov podľa povahy ich existencie (organizácie zriaďované a financované z verejných zdrojov, neštátne neziskové, neštátne ziskové subjekty a pod.),
    • zrušiť platnosť schémy štátnej pomoci a de minimis na oblasť kultúry,
    • umožniť zaraďovať do rozpočtov projektov aj režijné náklady s realizáciou projektov nevyhnutne spojené,
    • zamedziť využívanie zdrojov určených pre neštátnu kultúru zo strany štátnych organizácií (napr. prostredníctvom nastrčených  občianskych združení),
    • vytvoriť štátny systém nizkoúrokových pôžičiek na činnosť a projekty neštátnych subjektov a organizácií, prípadne zaviesť taký systém aj v spolupráci s komerčnými bankami,
    • zvýšiť podiel verejných výdavkov na kultúru, teda percento HDP

    V roku 2011 dala Slovenská republika 0,39 % HDP na kultúru, Maďarsko 0,57%, Poľsko 0,59%, Čechy 0,74%, Rakúsko 0,82%, európsky priemer je 1% a viac, z postsocialistických krajín jednoznačne vedie Estónsko s 1,8 %. Pritom v roku 1993 dávalo Slovensko na kultúru 1 % HDP!!!

    Zodp.: MK SR, Fond na podporu umenia

    3. júna 2016

    Spracovali: Iveta Ditte Jurčová, Divadlo Pôtoň a Centrum umenia a kreativity, Bátovce, Darina Kárová, Asociácia Divadelná Nitra

    Převzato ze stránek: Nitrafest.sk

    ///

    Více na i-DN:

    Znepokojenie

    Závery z celoslovenskej konferencie Impulz

    • Autor:
    • Publikováno: 30. června 2016

    Komentáře k článku: Vytvoriť platformu pre neštátnu kultúru

    Přidat komentář

    (Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)

    Přidání komentáře

    *

    *

    *



    Obsah,