Divadelní noviny Aktuální vydání 19/2019

Kulturní čtrnáctideník pro divadelníky a jejich diváky

Vychází za finanční podpory hlavního města Prahy, Ministerstva kultury ČR, Státního fondu kultury a Nadace Českého literárního fondu

19/2019

ročník 28
12. 11.–25. 11. 2019
  • Zprávy
  • Kritika
  • Blogy
  • Zahraničí
  • Rozhovory
  • Ostatní
  • Hledat
  • Facebook Divadelních novin

    DIVADLO Plzeň 2014: Up & Down Karola Mišovice

    Up
    Z českých inscenácií ma najviac zaujal Maupassantov – Špinarov Miláčik (aká škoda, že sa v programe prekrýval s Maryšou!).

    Síce Špinar ako dramatizátor len chronologicky poskladal príbeh a Špinar ako režisér ho s neuveriteľnou dávkou divadelnosti ilustroval, no zaujal ma predovšetkým prístup k danej látke. V slovenských divadlách sme totiž zvyknutí, že pri inscenovaní veľkých románových príbehov sa udržiava prehnaná pieta k autorovi, jeho dielu aj poetike. U Špinara je tomu inak. Pozerá sa na vrcholné dielo francúzskeho realizmu cez prizmu irónie, nadhľadu, logickej aj nelogickej štylizácie. Z dokonalosti románu ostalo v inscenácii veľa utajeného, ale čistý javiskový tvar poteší vždy.

    Minulý rok festival pozval bratislavské Divadlo Aréna s inscenáciou Holokaust (r. Rastislav Ballek). Autor predlohy Viliam Klimáček sa tu snažil o divadlo veľkého plátna, kde rozvil hneď niekoľko dejových motívov, ale žiaden poriadne neuzavrel, nerozpitval. Havelkova a Tománekova Dechovka pôsobí opačným dojmom. Sústreďuje sa na jednu udalosť z konca druhej svetovej vojny a postupne nám ju pred zrakmi rekonštruuje. Dva retrospektívne návraty (do rokov 1923, 1945) sú funkčné, výpovedné, ozrejmujú predtým spomínané fakty či fikcie. A najmä atmosféra skutočného ošarpaného kultúrneho domu inscenácii dodáva správnu mieru autenticity.

    Kým Terminus Divadelního spolku Kašpar bola pútavá monologická inscenácia, kde napriek naratívnosti herecký prejav a citlivá réžia stále pútali pozornosť, Ruská zaváranina z ostravskej Komorní scény Aréna bola len ilustráciou príbehu. Nechýbal humor, herecká sugestivita, ale zdĺhavá a ničím neprekvapivá inscenácia začala po chvíli skutočne nudiť.

    Zo zahraničných hostí ma najviac upútali Bodóv Revízor a Klatov Hamlet. Prvá inscenácia ako ukážka, čo všetko sa dá urobiť s klasickou komédiou. Aj keď nie všetky aktualizácie, či vtipy fungovali a podliehali buď povrchnosti alebo preexponovanosti. Inscenácia pôsobila ako dobre našľapaný, a témou stále fungujúci, stroj. Klatov Hamlet taktiež ukázal, ako sa dá aj súčasnými prostriedkami inscenovať tak notoricky známa hra. A pritom v nej nájsť stále niečo nové. Vtip, že monológ Byť či nebyť prednáša Hamlet ako herec pred matkou a Claudiom, ktorý mu následne povie známy Hamletov monológ hercom, je jedným z mnohých inovatívnych a funkčných nápadov.

    Down

    Najpodivnejšími zážitkami boli inscenácie Sergov efekt a Vtáčí snem. Kým Vtáčí snem sa pre mňa stal fádnou prechádzkou fádnym textom (možno nedorozumenie nastalo v zlom výhľade na titulky), tak Sergov efekt ma nechal v zamyslení, či to tvorcovia myslia vážne. 75 minút som sa pozeral na, vraj, minimalistické divadlo. Ak sa táto meditatívna inscenácia, údajne blízka poetika k Beckettovi alebo Mr. Beanovi, vôbec divadlom dala nazvať.


    Komentáře k článku: DIVADLO Plzeň 2014: Up & Down Karola Mišovice

    Přidat komentář

    (Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)

    Přidání komentáře

    *

    *

    *



    Obsah,