Kyselová odpovídá Varyšovi (No.4)
Drahý Vojtěch,
už dávno si zo zásady „nemaľujem“, aké by bolo fajn, fajn, fajn, fajnový, keby sa hrali aj iní autori alebo autorky, nielen ruskí lekári alebo nevýrazní alžebtínski herci. Začínam sa už strácať v tom množstve interpretácií, stále nových a nových výkladov, ktoré ale často vedú v konečnom dôsledku len k opakovaniu jedného a toho istého v tzv. „bledo-modrom“. Nechápem, prečo sa teda „rieši“ nejaká new alebo súčasná dramatika, keď sa na ňu potom v divadlách jednoducho kašle, alebo – diplomaticky povedané – nehodí sa do dramaturgického plánu. Vnímam to veľmi výrazne v slovenskom divadle a mám taký dojem, že tu v Čechách krásných to nie je priveľmi odlišné. Rozumiem, že nie každý text je kvalitný, skôr naopak, ale tak istú šancu im zrejme treba dať, na papieri je to vždy iné ako na javisku. Úplne najviac mám alergiu na tvrdenia typu, že napr. Hamlet je skúškou režiséra alebo herecká méta. Má byť v divadle nejaká méta? Nie! Má tam byť stála nespokojnosť, aby divadlo predsa žilo.
Do kruhu kritických spomienok, ktoré majú ďaleko od skutočnej recenzie hádžem svoj kamienok. A síce pre mňa osobne je záhadou napríklad text Ľ. Krénovej v poslednom čísle časopisu KOD. Má sa v ňom venovať inscenácii T.G.M. v Studiu Ypsilon. Ale okrem zopár banalít, ktorými charakterizuje herecký súbor, je jej „analýza“ zložená z citácií Čapkových Hovorov s T.G.M. A úplne najviac ma potom pobaví, keď má pod textom napísané, že je divadelná kritička. Nuž, ako čítaš, je to všade veselé.
Z Tvojho výskumu kritiky kritiky som nadšená! Aj kritika predsa patrí k divadlu a mala by teda podliehať spätnej väzbe. Myslím, že je to práca náročná, hoci existujú autori a autorky, ktorí a ktoré sú natoľko priehľadní, že často je ich motiváciou len zaujatie voči inscenátorom. Nerada chválim, zistila som, že je to nevďačné, nie raz sa mi totiž stalo, že z môjho nevinného textu vzplanul takmer incident. Ale neviem, čím to je, že medové motúzy by som dokázala ťahať popod nos možno len Kriegenburgovi za Proces. Respektíve tomu, kto si to zaslúži. Na druhej strane som si vedomá, že aj na základe toho som súčasťou tohto listovania. Viem, že keby som niebola úprimná, tak by si ma nemal rád. A ja mám rada, že sa máme radi, ale samozrejme vo všetkej kritickej počestnosti.
Pri Tebe stojaca,
Eva
P.S. Raz mi jedna režisérka povedala, že vyzerám ako z prvej republiky. No, brala by som to. Šesťdesiate roky boli možno fajn a možno nuda, ale rozhodne takýmto súdom neuverím ani Tebe ani nikomu, kto v nich nedokázal vnímať minisukne alebo štíhly driek B. Bardot z racionálneho hľadiska. Staroba nie je hodnota. Je len prirodzenou súčasťou. Kto by pre boha chcel byť dobrovoľne starý? Ďakujem pekne za takú výsadu!
Komentáře k článku: Kyselová odpovídá Varyšovi (No.4)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
