Pred vyše dvoma rokmi Draguna oslovil dramaturg jednej „významnej slovenskej divadelnej inštitúcie“, aby mu pomohol niečo zinscenovať. Bližšiu predstavu avšak ani jeden z nich nemal, a tak sa začali spolu stretávať v dramaturgovej kancelárii, kde si nahrávali svoje spoločné rozhovory. Vo fáze rozhovorov o ich budúcom diele sa zasekli na niekoľko mesiacov, a tak sa Dragun rozhodol že práve proces tvorenia ALEX bude zároveň aj jej hlavnou témou.

Na scéne za stolom sedí samotný režisér inscenácie, ktorý publiku prostredníctvom videoprojekcie približuje detaily o tom, ako začal ich spoločný projekt postupne vznikať. Síce je človek v priebehu performancie schopný dovtípiť sa, v akom divadle nemenovaný dramaturg pracoval, a tým pádom aj ako sa v skutočnosti volá, no napriek tomu tvorcovia dodržiavajú princípy dokumentárnej anonymity. Nielenže dramaturgovi vytvoria krycie meno Alex, ešte k tomu sú namiesto originálnych záberov divákom premietané zrekonštruované videá s Annou (Anna Tóthová), teda približne desaťročným dievčaťom, ktoré zastupuje Alexa a jeho myšlienky.

A tak sa performancia ALEX stala čiastočnou sondou aj do života Anny. Mladá herečka sa neobjaví len na plátne, ale aj priamo na javisku, kde spolu s režisérom pomocou prvkov live cinema (Eva Gabrižová) približujú, ako prebiehal casting na rolu dvadsaťdeväťročného divadelného dramaturga, pričom Anna ani len netuší, čo vôbec je náplňou jeho práce.

Performancia ALEX diváctvu ponúka rozličné pohľady na seba samú z perspektívy režiséra, vyhoreného dramaturga a herečky – čiže Adama, Alexa a Anny. Vďaka tomu vzniká nevšedná a pútavá kompozícia, ktorá obecenstvu čiastočne odkrýva akési tajomno neodmysliteľne späté s inscenačným procesom, ktoré zväčša ostane širšej verejnosti zahalené.