Olomoucké spílání (No. 3)
Festival Divadelní Flora pokračoval v pondelok a utorok v programovej línii režiséra Jana Mikuláška a tanečnej sekcii Power of the Visegrad Dance. Chladné olomoucké večery spríjemnil programový „bonus“ v šapitó a koncert skupiny Bee And Flower.
Tvárou k sebe samému
Keď sme duchom niekde inde (Meeting with A.). FOTO JIŘÍ DOLEŽEL
V pondelok sa po troch rokoch do Olomouca vrátila maďarská tanečníčka a performerka Anna Réti s novým projektom VIS-A-VIS Metting with A. Jej pohybové kreácie a mizanscény postavené na precíznej práci s telom evokovali proces ľudského vývoja, uvedomovania si, postupný vzdor i neschopnosť akejkoľvek výpovede. Anna Réti sa prostredníctvom pohybovej performancie pokúsila interpretovať tému prítomnosti a zároveň neprítomnosti, keď sme duchom niekde celkom inde ako naša telesná schránka. Vis-a-vis znamená tvárou v tvár, či naproti niečomu. Stretnutie s Annou Réti bolo stretnutím tvárou k sebe samému.
Dvojitá dávka Mikuláška
Kdo neskáče, není Čech (Gottland). FOTO JIŘÍ DOLEŽEL
Dvojitá dávka Mikuláška sa oba dni niesla v podobnom duchu nazerania do minulosti, vyratúvania významných i menej významných historických faktov v atmosfére vtipu i ľútosti. Obe inscenácie, Gottland i Europeana, sú montážov útržkov histórie, ktorá ešte stále nie je taká dávna, aby sme sa mohli tváriť, že sa nás netýka a že nezasahuje aj do našich súčasných životov. Pondelkový Gottland z ostravského Národního divadla moravskoslezského nasmeroval pohľad do histórie českého národa (sčasti i toho slovenského, resp. československého) prostredníctvom scénického prevedenia knihy poľského publicistu Mariusza Szczygieła. Subjektívne (iné asi ani byť nemôže) poňatie osudov rôznych českých osobností, neznámych i zabudnutých skutočností a súvislostí. Už štandardne – „Kdo neskáče, není Čech“. A ani ten, kto neje chlebíčky!
Psychicky narušené, zvrhlé až fetišistické ľudstvo dvadsiateho storočia (Europeana). FOTO JIŘÍ DOLEŽEL
Europeana sa pokúsila o mozaiku udalostí i bizarností dvadsiateho storočia. Od prvej svetovej vojny cez druhú až po komunizmus a jeho pád pretkané vynálezom podprsenky, antikoncepcie a emancipáciou žien. Bez akejkoľvek chronológie či logiky radené fragmenty faktov a zaujímavostí, ktoré predstavili ľudstvo dvadsiateho storočia (celkom možno povedať i tej súčasnej doby) ako psychicky narušené, zvrhlé až fetišistické. Mikuláškovi sa prostredníctvom kolektívneho hrdinu a atmosféry akéhosi odstupu a všeobecnosti podarilo pripomenúť citlivé témy.
Humor…?!
Humor na lascivní téma je vždycky těžká disciplína (Gašparkove šibalstvá). FOTO JIŘÍ DOLEŽEL
Pondelkový večer celkom prekvapili (aj keď skôr v negatívnom zmysle) Gašparkove šibalstvá slovenského bábkového súboru Dezorzovo lútkové divadlo. Ako napísal člen redakcie festivalového spravodaju Vojtech Varyš: „Humor na lascivní téma je vždycky těžká disciplína, ale zneužívat by se neměl. S loutkami se dá zahrát ledasco, i divadlo pro dospělé: ale nesmí suplovat to, co by v případě živých herců nebylo ani zajímavé, ani vtipné, ani roztomilé.“ Šapitó si však svoje renomé napravilo utorkovým Stand´artním kabaretem na Divadelní Floře už známeho zoskupenia Divadlo Vosto5, ktoré zdatne masírovalo bránice.
Petar (Petr Prokop) a Ondar (Ondřej Cihlář) – Stand´artní kabaret Vosto5. FOTO JIŘÍ DOLEŽEL
Festival ešte čaká posledné predstavenie z rady Mikuláška, dve tanečné produkcie časti Power of the Visegrad Dance a očakávaná línia na počesť Divadla Komedie – Žádná Komedie!
Komentáře k článku: Olomoucké spílání (No. 3)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
